Prvé slnečné dni

Ahojte. Už dlhú dobu sme nič nepridali. Ja som v podstate okrem spoločných príspevkov nepridala nič. Nemám čas na blog a mrzí ma to. Ale zato Peťka je akčná .:) Píše veľa zaujímavých príspevkov, ktoré pre ňu aj niečo znamenajú a radím vám, aby ste si ich prečítali. Sú skvelé a odlišné od ostatných. A o to tu ide.

Už opäť prešlo kopu času. Všetko neskutočne rýchlo letí. Pomaly máme za sebou náš prvý spoločný rok. Sama tomu neverím. Akoby som včera pozerala na neznáme dievča s dlhými hustými vlasmi a šibalskými iskrami v očiach na chodbe. Ja vtedy vyplašená a hanblivá a ona presný opak. Ale už to tak samozrejme nieje. Teraz sme jedna šialenejšia ako druhá... Prefarbili sme sa !!.. Verili by ste tomu? Najlepšie na tom je, že sme sa farbili každá sama. Peťa riskla červenú a ja bledo hnedú. Tak sa trávi čas na internáte...                                                                                                                                       Pre dnešný príspevok sme sa vybrali von fotiť. Po dlhom upršanom počasí a chladu k nám konečne dorazilo pekné letné počasie. Spolu s naším Matejom, ktorý nás aj fotil všade na každom kroku,sme sa vybrali von. S Peťkou sa nám páči móda za starých čias, a preto sme sa rozhodli vybrať sa do ulíc trochu inak. Celý čas sme si po uliciach spievali a smiali sa. Užívali sme si slnko, ktoré na nás pražilo. Akoby sme na chvíľku nemysleli na nič zlé a negatívne. Ležali sme v tráve pri bratislavskom hrade. Pár konkrétnych ľudí sa na nás aj trocha zvláštne pozeralo, ale to nevadí. Tak sme blázni- to na umelcov sedí. Máme sa radi a to je hlavné.

Afrika 3

   Vyšla  z Boeingu 737. Z neho viedol tunel do letiska, takže nemohla vidieť vonkajšie okolie. Prešla tunelom a od africkej zeme ju delil len eskalátor. Dlhý. Nastúpila naň. Bol taký dlhý. Myslela si, že nikdy neskončí. Konečne sa blížila ku koncu. Spolu s koncom schodov sa približovali slnečné lúče. Podobali sa plížiacim sa hadom. No bez jedu. S láskou a pokorou. Obrovská kupola letiska, v ovzduší prach a do toho slnečné lúče. Nikto nevie aký je to pocit, pokým to na vlastné oči nezažije. Je to pocit neopísateľný. Je to vzácny moment. Ľahko rozplynuteľný. Krehký. Krehký ako pierko. No o to si ho viac užívala.
   Eskalátor skončil. Zobrala kufor a prešla cez vstupnú bránu do ríše Therabitia. Prvým krokom, prvým nadýchnutím, prvým uprením na horizont sa v nej niečo prelomilo. Prelomilo sa puto s jej rodnou krajinou. Akoby bol toto jej domov. Kde sa narodila, kde vyrastala, kde žila. . .
   Hlavou zamierila ku oblohe, kde letelo stovky tropických vtákov. Za touto bránou bol úplne iný svet ako pred ňou. Divoká príroda. Gigantické baobaby, žirafy, slony, plameniaky.. Západ slnka aký zažila tu, ešte nikde nevidela. Ani z obrázkov ani z fotiek. Vtedy cítila niečo zvláštne. Rodili sa jej podivné myšlienky. Niekde nastal zlom. Usmievala sa. Lapala po dychu. Plakala. Ale to všetko od akéhosi zvláštneho slova "šťastie".
   Pozoruhodný okamih jej života. Veľmi pozoruhodný. Západom slnka nastal v krajine iný život. Zvieratá sa vydávali na lov. Ľudia sa skrývali. Tam, kde bola ona-v srdci Kene, život plynul inak. Čas sa zastavil na tisíce rokov. Bola ďaleko od ľudí. Od civilizácie. Bola tam, kde si vždy priala. . . Východom slnka sa zrodil nový život. Západom zaspal pod hviezdou oblohou. Východom sa zase zrodil a západom zaspal. Takto to tam ide. Takto to tam je. Pozoruhodné. Vážne pozoruhodné.

                                                                                                        -CHAPTER 3-

AFRIKA 2

                                                         Rozprávkový západ

http://www.youtube.com/watch?v=PZikEa626m0 -> If you want me-ONCE. Musím uznať, že táto pieseň ma chytila za srdce. Je krásna! Opisuje všetký každodenné pocity. Ach ludia.. dobre viete, že hudba je moja slabosť. Vždy keď idem niečo robiť alebo písať sem, sluchátka+youtube. Moji kamaráti. No teraz sa musím naladiť na inú nôtu. Opustiť chladné ulice Anglicka a premiestniť sa ďaleko na juh. Na juh, do Čiernej Zeme. Čierna Zem, Krajina 3. sveta, Báza na dušu. Môžme JU pomenovať všelijak. Veru. Niekto v nej vidí len chudobu, žiaľ a nepokoji. Iný raj na Zemi. Avšak, až keď sa ponoríte do samého srdca tejto najúžasnejšie a najimpozantnejšej krajiny sveta- Afriky.
Jeden múdry človek raz povedal "Dané slovo platí viac než slonovina". Zamyslite sa :) Doktor u jazera hrochů. Ten film milujem! Hlavne keď vystúpi z lietadla. Pozrite si ho, vážne sa oplatí. Príbehov ako tento je veľa. Ja sa posnažím povedať niečo, aj keď nie celkom, iné. Aspoň sa posnažím. A snaha sa cení. Aj v Afrike. http://www.youtube.com/watch?v=VNgBFEYwnr0

   Kdesi dávno,  ďaleko i blízko, narodilo sa jedno dievčatko. Už odjakživa bolo iné. Iné ako ostatné deti. Zatiaľ čo ostatní sa hrali na pieskovisku a stavali si domčeky, dievčatko chodilo od stromu ku stromu a skúmalo. Skúmalo všetko naokolo. Chrobáčiky, listy, vodu.. Presne. Každú vodu. A aj za vodou. A ešte ďalej. Od malička si uvedomovala priority a každým rokom si tvorila vlastné. Jej záujmy sa akoby zliali do jednej nádoby a tvorili symbiózu. Niekde uprostred dumala duša dobrodruha. Či to robili cestopisné filmy alebo Gumkáči, nikto nevie. Iba ona. Raz príde čas a všetkým to vyrozpráva. Čas plynul ako voda na Sahare. Dievčatko rástlo ako z vody až vyrástlo. Stala sa z nej žena. Žena schopná, na výpravu s jednosmerným tiketom. Niet žiadnej cesty späť. Životne dôležité rozhodnutie. Verte či nie, rozhodla sa správne.
  Nastal deň, ako by som to tak dramaticky poňala.. Zúčtovanie. Dajme tomu.   http://www.youtube.com/watch?v=Hl1P0f_z9P8 Teraz sa začína celkom úplne iná rozprávka. V hlavnej úlohe hrajú starosti a strach. Teda.. strach a starosti. Nie celkom.
   Biele chumáčové kráľovstvo sa pomaly stráca, lietadlo prudko klesá. Už sú  vidieť obrysy. Obrysy plání, jazier, stromov ba dokonca aj stádo antilóp. Už je skoro dole! Ešte kúsok! Malinký kúsok a bude oficiálne na Čiernej Zemi! Jej vysnívanej! Nairobi! Ani si neviete predstaviť, čo prežíva. Toľko emócií a pocitov za jedinú sekundu. Všetko čo sa jej preháňa hlavou. Vydržím to? Nezomriem? Prežijem? Čo bude ďalej? no potom si pomyslela na jeden diel z knižky Safari pod Kilimandžárom a hlavu jej obalil príjemný vánok. Pocit oddýchnutia. Všetko bude dobré. Úžasné! ..
  Lietadlo pristalo. Pristalo na letisku v Nairobi, hlavnom meste Afriky.

                                         

     . . . pokračovanie nabudúce
                                         
                                                                                             -CHAPTER 2-

HOLLYWOOD ENDING 1

ONCE UPON A DREAM,
Svetlá sa zažínajú a nadčenci skandujú. Predo mnou je nič len tma. Áno. Tmavá dlhá cesta na ktorej je svetlo. Vlastne je to chodník. Počkať, pozriem sa lepšie. Je červený. Teda koberec, ktorý je na ňom. Práve prechádzam po červenom koberci. Dlhom. Okolo mňa sú len rozbúrení ľudia, ktorím oči svetielkujú ako za noci svätojánskej. Je to úžasné! Ten pocit, že ste obdivovaný miliónmi ľudí. Zrazu sa ocitám pred filmovým plátnom. Niekto to rád horúce! Čarodejník z krajiny OZ! Palmy, západ slnka, Hollywood, vysoké budovy, Coca-Cola, Ford Mustang, slnečné okuliare. . .

Zažiť také niečo bol vždy môj sen. A veľký. Málo kto o tom vie ale každý večer ako zaspávam, predstavujem si ako raz pôjdem na mustangu smerom ku kopcu s nápisom Hollywood, okolo mňa budú palmy, západ slnka a pieseň Video Games od Lany Del Rey. Krása. Video Games mi strašne pripomínajú tie retro časy s červeným kobercom a farebnými rúžmi. Svetlá, potlesk a obdiv. 

THE HOLLYWOOD END

-CHAPTER 1-