AUTUMN

   15:16, chladný vánok spolu s bojazlivým štebotom vtákov, horúca čokoláda so šľahačkou. Sedím si tak na balkóne, spoločnosť mi robí Van Morrison a jeho Autumn song. Jeseň! Ach, tá jeseň! Keď to slovo vyslovím, až sa mi chce plakať. Pre mňa je inšpiráciou. Fascinuje ma. Nostalgia. Je úžasné aká je to umelkyňa. Pripomína mi Moneta. So štetcom, namočeným v akvarele, robí neskutočné obrazce. Teraz je len na začiatku. Čerpá inšpiráciu. No o 2 týždne sa začne naplno prejavovať. Teším sa. Teším sa ako malé dieťa na rozprávku pred spaním. Verím, že si raz splním sen, a v takomto období sa budem prechádzať pod Eiffelovkou. Klišé? Ak to okorením, rozhodne nie. Pieseň dohrala. Ach ni! Ešte nie! ..čo teraz? Počkať. Zalapajte po dychu. Je tu ticho. Počujem len tie vyčítavé štebotance. Čo budeme robiť? Zima sa blíži. Tuhá zima. Krutá tuhá zima. Čo teraz? ..verte či nie, práve si vedľa mňa sadla sýkorka. Tým nevinným zobáčikom klepoce na šálku a kochá sa vo svojom odraze. Cítim, že nie som sama. Cítim akoby mi rozumela. Akoby sme sa poznali večnosť. Nebojí sa. Ostatní z jej rodu by už dávno zutekali ale ona.. Je tu. Stále. Nech robím čo robím. A nádherne šteboce. Je to ako z rozprávky. Na začiatku tá otrepaná zvučka. Once upon a time.. uletela. Môj úsmev na tvári sa zmenil na kamennú žulu. Už nepočujem jej štebot. Premiestnila sa preč. Aj ostatní. Nemám na výber. Morrison  bude hrať aj druhé kolo. ..akoby sa všetká inšpirácia vytratila. Nič ma nenapadá. So mnou je to už tak. Raz zacítim vánok a vrhnem sa plachtiť. No keď vánok ustane, spadnem. A neviem sa pohnúť. Až kým, nezafúka ďalšia vlna emócií.
   Zdá sa mi, že to bude už pol roka, čo píšem blog. Pripadám si ako nejaká pofidérna spisovateľka, ktorú odvrhli a teraz vymýšľa otázky  na krížovky pre ľudí, ktorý sú uzavretí do svojho sveta a nikoho tam nepustia. Super, že. Ach nie. Začalo pršať a ja mám vonku bicykel. Idem si ho schovať. Som zvedavá s akou náladou prídem z vonku. Potom preberieme blog, dobre? Už som tu. Pieseň znovu dohrala. Premiestnila som sa na gauč do obývačky. Je tu nejaká tma. Ticho, tma a pochmúrna atmosféra. Neviem čo je to so mnou. Ale späť k tomu blogu. Každý príspevok, ktorý sem pridávam sa mi viac a viac zdá, že je taký istý. Že je to všetko o tom istom. Koho by bavilo čítať po 50-krát Janu Eyrovú? Mňa nie. Samozrejme, tento môj denník sa s Janu nedá ani len porovnať. Bol to len príklad. ..preto rozmýšľam, že už nebudem písať. Toto písanie ma úplne vťahuje do môjho vymysleného sveta. Ja mám už toľko konceptov rozpísaných, že každý deň môžem publikovať aj 2. Keď si sadnem na klávesnicu, píšem o dušu. A.. je zo mňa iný človek. Nespoznávam sa. Nespoznávam samú seba. Keď neviem rozpoznať samú seba, ako môžem rozpoznať druhých ľudí? Ako môžem vedieť, kto je aký. Ako sa potom môžem brániť? ..ach. Moju básnickú chvíľku vyrušil sused, ktorý opäť kričí po svojich deťoch. Načo si ich urobil, keď po nich vrieska? Nič iné nepočujem, len Čo chceš? Vypadni! Nerob to! ..úplný ježibábel sa stal z neho. Nemám náladu. ..

YOUTUBE OPINION?

   Ahojte, dnes iba v krátkosti. Začali sme so Silviku rozmýšľať o natáčaní videí na youtube. Takže prosím skúste sa nejak vyjadriť či by ste nás chceli vidieť "live" respektíve cez videá alebo nie. Ak áno, povedzte si o čom chcete aby boli videá. Ak všetko dobre dopadne, do konca týždňa by malo byť video hotové. Toto prvé video bude iba také informačné. Predstavíme sa vám a tak ..veď viete ako to chodí. Moja myšlienka spočívala v tom, že by sme točili videá na štýl "klipov". Viete..natočíme sa ako sme vonku, zabávame sa, cestujeme ..a potom do toho dáme vhodnú pieseň. ..Asi si to neviete predstaviť, že. Dám vám príklad napr. Jamie´s World. Jamie urobila také video na pieseň od Abby Mama Mia. Tak také niečo by som chcela aj ja..ale nie kopírovať niekoho aby nevznikli problémy..Veď to poznáme. Chcela by som natočiť "The Day of ordinary girl" (alebo také niečo)..a natočila by som všetko od zobudenia sa, školy, bla bla bla.. až po západ slnka. A do toho pesničku od Eagles Hotel California..a tak :D Takže! Všetky holky čo ste tu, prosím, prosím, prosím! Napíšte komentár, čo si o tom myslíte. Je to vážne dôležité.

FEELING

   Niekedy má človek chuť, vyrozprávať sa celému svetu. Niekedy je rád, že naň nikto neupne pohľad. Tak je to aj so mnou. Niekedy chcem napísať na papier všetky moje pocity a niekedy nemám náladu sa rozprávať s vlastnou mamou. Moja diagnóza je náladovosť. Niekedy tak a niekedy tak. Prišla som na to, že nech je mi ako chce, vždy musím nejakým spôsobom výjsť v ústrety s druhými ľuďmi. Nie sa im podmaniť. To nie. Bože chráň! ..ale nájsť si nejakú cestu aspoň k očnému kontaktu...

   Vonku nastalo šero sprevádzané hlučnými zvonivými kvapkami dažďa. Keď sa lepšie započúvam, počujem symfóniu. Kvapky, ktoré tvrdo búchajú na strechu hrajú basové tóny. Kvapky, ktoré jemne padajú na vonkajšiu parapetu okna hrajú melodické C. Ach. Tá príroda stvorila tie najdokonalejšie živle. Voda.

   Som sama na izbe. Je tu tma. Jediný zdroj svetla je žiarenie z monitoru. Silvia odišla o deň skôr a Diana (ďalšia spolubývajúca) sa od pondelka ani len neukázala. Po pravici mám ovocný čaj. Jeho hrejivosť vyrovnáva teploty medzi chladným vzduchom z otvoreného okna a horúcim čajom. Je vynikajúco dochutený. Tatino ma učil.4 lyžičky cukru a 4 lyžičky citróna. Dokonalá rovnováha v chutiach. Sladká a kyslá. Kto by povedal, že tak veľa cukru a tak veľa citrónu pokope bude chutiť tak chutne. Základ je vždy rovnováha. Či je to už čaj alebo chlieb. Aj v našej sfére funguje rovnováha. Teda aspoň fungovala, kým nenastalo temné obdobie. Kým pár organizmov nevyslovilo slovo „nadradenosť“. Nič s tým neurobíme. Raz to už bolo povedané. Čas sa vrátiť späť nedá. Tak ako aj naše činy. Preto si vždy dobre rozmyslite čo urobíte ešte pred tým, než to vykonáte.

   Práve prišiel Matej a už dupká nohami.. tak ja končím. Prajem krásny večer plný symfonických, zvonivých kvapiek. Aaa aby som nezabudla. Dnes som sa prihlásila do žurnalistického spolku našej školy. Prvý rok budú vydávať noviny ŠÚV. Tak držte palce.