PRÍSPEVOK

   Ahojte! Máme piatok, deň na ktorý sa teší každý študent. A nie len študent. Stále som na lyžovačke. Pred chvíľou som sa zobudila a povedala som si, že keď som sa včera tak rozpísala, napíšem aj dnes niečo. Teraz vážne píšem bez rozmyslenia. Čiže to znamená, že nemám žiadnu rozmyslenú tému, ktorú budem obkecávať. V televízory práve beží Futurama. Čo ja viem. Futuramu mám rada. Vždy sa pri tom nasmejem. Niektorí ľudia tomu hovoria „strata času“. V podstate to strata času je. Ako pre koho. V Anglicku sa konajú niekoľko krát ročne seriálové maratóny a jeden z maratónov sa nesie v duchu Futuramy. V kine sa zídu nadšenci budúcnosti a hurá do pozerania od prvého dielu. Ja som sa osobne zúčastnila maratónu s názvom „The Simpsons“ . Áno. Ďalšia rozprávka na ktorej fičím. Ale vlastne ono to nie je rozprávka ako taká. Pôvodne to mala byť rozprávka pre dospelých. 

Pfú. Ešte že som toto všetko písala do wordu. Dala som si menšiu pauzu- práve som prišla zo svahu. Dnes to bolo super ako včera. Už som si aj zapamätala ako sa to stredisko volá. Krušetnica. Celkom dobrý svah, musím uznať. Len to bolo trošku zodraté a ľadové. Ale inak super. Ako som si tak robila oblúčiky po zjazdovke, ruplo mi v jabĺčku. Musela som zastaviť lebo by to asi dopadlo ako moja včerajšia posledná jazda. Jazda na blate.  Zajtra sa vraciame domov a v nedelu večer zase nasadnem na vlak- smer Bratislava. Na môj milovaný intrák. Dúfam, že tam pôjde aj Silvia, lebo nechcem byť zase na celej bunke sama. Minule som tam tak bola. Sama na celej bunke. Ľahla som si do postele a zrazu niečo začalo šuchotať pod mojou posteľou. Úplne som bola vystrašená, pretože pred spánkom som pozerala „V zajatí démonov“ a myslela som si že nejaký ten démon je aj pod mojou postelou..haha. Ja som priaznivec hororov. O tom by vám Silvika mohla rozprávať. Teda vlastne nemohla. Ona je na to moc lenivá J Aj teraz, príspevky tu píšem iba ja. No aby som jej nekrivdila, prvý sme napísali „spoločne“ . Nie. Ona má pokazený notebook, ale keď jej ho opravia, bude sa naplno venovať blogovaniu ako takému. Kde som to skončila? ..aha. No tak som zasvietila malú lampu a svietila pod postel. Nič tam nebolo. Tak som išla zase spať. Po chvíli to isté šuchotanie. Neskôr sa k tomu pridalo zvláštne „zavíjanie“, ktoré smerovalo zo záchoda. Celú noc som mala tajomný koncert, pri ktorom som mala zimomriavky. Poriadne som ani nespala. Na druhý deň už konečne prišli moje spolubývajúce- Silvika a Dianka. Počuli to isté. Začali sa smiať. Zistili, že to nie sú démoni a ani nič podobné. Iba myšky. Teda vtedy sme si mysleli, že je tam iba jedna myš. Pokrstili sme ju menom Eliška. Myška Eliška. Ani neviem prečo ma napadlo meno Eliška. Len tak to zo mňa vyhŕklo. To zavíjanie bol plač záchodu. Tiekol nám záchod. Celú noc. Ráno sme myškám nachystali prekvapenie v podobe lepu J Čo bolo potom? Zalepili sa. Chúďatká. A ten záchod tečie doteraz. A ani wifi tam nie je bohvie aká. Musím sa posťažovať. Len dúfam, že si to vychovávateľky neprečítajú lebo ma vykážu z internátu :D čo vám ešte poviem?... hmm práve kreslím. Buda Spencera. On je super. S tatinkom pozerávame filmy s ním. Najradšej máme „Keď sa nahneváme, budeme zlí“ . No a ďalší taký film, ktorý zbožňujeme je Strihoruký Edward od Tima Burtona. Je to vážne perfektný film. Vtedy na Západe, Winnetou ..zlaté klasiky. A samozrejme naša srdcovka Iron Maiden! Boli sme aj spolu na koncerte. Tato oprášil starú riflovú bundu, v ktorej prelietal mládí  no a samozrejme niekoľko koncertov. Ach taká som zmorená. Už to radšej ukončím lebo by som už len trepala dve na tri. Aj doteraz to nebolo nič moc. Strielala som od brucha. Majte sa nabudúce.

TERORIZMUS OD ČOKOLÁDIEK

   Čaute! Takže najprv vás chcem upozorniť, že mám iba 30%  baterky, takže keď mi to vypne príspevok nedokončím. Čo by som bola veľmi nerada. Som na lyžovačke, unavená, hotová, s dobitými kolenami a blatovým zadkom. Samozrejme, teraz som už v teplúčku a umytá. Ten zadok bol kôli poslednej jazde :D Lyžovala som 5 hodín v kuse a pri poslednej jazde som dá sa povedať zaspala :DD Áno, mám vážne veĺmi pestrý život. Na každom kroku sa mi stávajú rôzne veci, ktoré neskôr keď vytiahnem, javia sa ako super zážitky. O jeden by som sa s vami chcela podeliť!
   Jedno leto ocino s partiou vybavili dovolenku v Bulharsku. Chceki aby to bola neobyčajná dovolenka- taká iná ako ostatné. Chceli aby bola niečim výnimočná. Rozmýšlali, rozmýšlali až si rozmysleli! 27%. Rozmysleli si, že tie 2 dni cesty strávime vo vlaku! Váu! 2 dni cestovať vo vlaku. Veď to je super! Moja mama samozrejme že protestovala, lebo ona má radšej pohodlie. Chvalabohu, že som zdedila povahu po tatinkovi a tá cesta vlakom mi vôbec nevadila. Práve naopak- tešila som sa. Museli sme si skoro ráno privstať aby sme vlak stihli. Ak si dobre pamätám okolo 5 ráno sme vyrazili. Do Bratislavy sme prišli o pol 7, nasadli sme do vlaku a fičali smerom- Čiernomorec. (neviem ako sa to píše) Poviem vám, tá cesta bola na niečo dobrá. Videla som dosť krajín, aj keď iba tak okrajovo, ale videla! Prvý deň začal pomaly plynúť, a ja som len chodila po vagóne s otvorenou pusou. Pesnička, ktorú si vážne pustite! - http://www.youtube.com/watch?v=9muzyOd4Lh8  Slnko pomaly zapadalo a jeho lúče sa odrážali v okne vagónu. Rozvírený prach v kupéčkach spolu s lúčami tvorili nezabudnuteľnú atmosféru. Ako z filmu S tebou mně baví svět. Ach! :D Když jsem byl malej kluk, bavil mně péro šíp a luk! Těď mně to už nebaví, baví mně holky toulavý! :D ...bolo to krásne. Viem, že som si objednala varené párky a namiesto toho mi priniesli akúsi roztlačenú žbrndu, ktorá smrdela až ma zo stoličky stavalo. Zašlo slnko, nastala noc. V noci som sa zobudila na strašné štekanie psov. V kupé som spala na tej vrchnej posteli, tato tomu hovorí vrchné bydlo :D Tak som sa vystrašila, že som z toho vrchného bydla skoro spadla! Oproti mne, na ďalšom bydle, ležal jeden z tatových kamarátov. Potichu mi povedal "Už sme tu". Vtedy som bola menšia než teraz a pre mňa to vyznelo dosť strašidelne. "Už sme tu"? Veď neprešla ani noc. Ako už môžme byť v Bulharsku?! Ja som sa ho nesmelo spýtala "kdee?" ..On mi s tajomným úškrnom odpovedal "V Rumunsku!" ..teraz mi bolo všetko jasné. Rumunsko? Rumunsko? To Rumunsku kde býval Dracula? ..Tí psy čo tam boli, neboli takí obyčajní psy:D To boli vyhladovaní vlci, ktorí ako napotvoru obiehali zastavený vlak a otvarovali spánok dobrým ľuďom! Aj mi ich bolo trochu ľúto ale to, že ma zobudili a nemohla som potom kvôli tým krvilačným komárom zaspať ma tá ľútosť prešla. Ako-tak som konečne zaspala aj napriek horku, komárom a vĺčikom. Ráno! Ach dlho očakávané ráno! Stále sme boli v tej hlučnej krajine zvanej Rumunsko, lebo vlak cez noc stál. Ten tatov kamarát, ktorý spal oproti mne na bydle, nezaspal vôbec. Ale to bolo výborne! Vďaka nemu sme sa dozvedeli, prečo sme vlastne večer stáli. Tí Rumuni nám večer striekali vlak (oni tomu hovoria "dezinfikácia") s nejakou gebuzínou, aby sme ževraj do cudziny nepriniesli hnusoby. :DD Chápete? Ani ja nie.. No to nevadí. Ale najlepšie na tom, že polka kupéčka mala većer otvorené okná dokorák, vrátane našeho, a oni chodili v maskách aby sa toho nenadýchali. Takže vynikajúco! Bravo! Nejak som sa rozkecala.. poďme k téme. Ako sme cestovali tým nekonečným Rumunskom, plným serpentín, tunelov na vysokých bralách (ktoré vyzerali že každú chvíľu spadnú) nedalo mi nevšimnúť si zvláštne osady. Osady ľudí. Tí obyvatelia boli vážne divný :D Ja vážne nie som rasistka ..ale oni tak divne na nás pozerali. Vlak na (ne)šťastie zastavil v každej osade. V jednej sme videli ako sa tí diví a vychudnutí vlci navzájom šklbú a vrčia na celú "dedinu". Malé deti iba okolo nich chodili, dospelí ich sem-tam rozohnali s rozbitou fľašou. Inde sme zase videli vojnu medzi 2 kmeňmi čokoládiek. Poviem vám, to je pravá "prestrelka". Nie ako v Kobre 11 alebo Komisárovi Rexovi. Tuto vtedy išlo o holý život. Veru poviem vám, divný svet to je. My si ani nevieme predstaviť ako ľudia v určitých častiach sveta žijú. Aj tuto.. na okraji tejto krajiny strach a bieda..no v centre sa vedie bohémskym životom. Ľudia sa tam kúpu v peniazoch, drahé reštaurácie, pozlátené kohútiky.. Ono sú to akoby 2 rozličné svety.
   Po minútach, polhodinách, hodinách sme zase zastavili v jednej osade. Tam bola veru obrovská bieda. Malé detičky tam behali bosé, neodeté a jediné čo hovorili bolo "Plosim si bobónik. bobón". Hovorili to s takým smútkom. Znelo to ako nejaký islamský žalospev. Chodili ku vlaku a s natrčenými rukami si pýtali "bonbón". Vtedy som neskutočne plakala. Chcela som im niečo dať, no pri sebe som v tej chvíli nemala nič. Iba osmrkaný servítok, ktorý by im bol na nič. Keď tak na podkúrenie. Hneď som utekala im niečo zobrať ale kým som sa vrátila, vlak sa pohol a krik detí zmizol v diaľke. Predo mnou bol obrovský tunel, plný ticha. Desil ma. Ale vtedy som cítila len bôl. Ja som strašne ľútostivý človek. Aj teraz dávam peniaze bezdomovcom. Jedného som si obľúbila. Volá sa Vladko a je z Mosta SNP. Ale dlho som ho nevidela, tak dúfam, že nezmrzol cez zimu.
   V tuneli bola tma. trvalo to asi 5 minút, kým som videla bielu bodku na konci tunela. (nebojte neumierala som). Bodka sa zväčšovala, až kým bola pred nami zase rozsvietená krajina. Prišli sme do ďalšej osady. V ruke som držala kopu croissantov, že im dám- tým hladným chúďatkám. Vlak zastavil a ja celá nadšená som pootvárala všetky okná pozdĺž celého vagónu. V diaľke bola skupina ľudí. Tešila som sa! Dám im jesť! Ach .. taký super pocit, že niekomu pomôžem. Tá skupinka sa približovala a približovala.. zistila som, že to nie sú deti. Pozrela som sa lepšie a oni držali akési pálky a tašky naplnené neznámymi predmetmi. V tej chvíli som sa akoby zasekla. Musím priznať, že som sa bála. Ono to boli dospelí Rómovia, ktorí sa k nám plížili ako ku koristi. Skoro boli pri nás, keď rušňovodič zakričal že niečo musia opraviť na vlaku. Mňa vtedy skoro porazilo! Nás idú zlinčovať a oni si idú leštiť okná. (samozrejme že neleštili okná :D ) Schovala som sa do kupéčka, no okná som nechala otvorené. Zrazu sme počuli niečo buchnúť. -Už to začalo. Začal teror zo strany Rumunčanov. V tých igelitkách boli jablká. Už asi viete na čo ich použili. S tými palicami nám začali otĺkať vagón a jablká hádzať do vnútra. Boli ako atómové bomby! Hlavne keď sa vo vnútri rozpleščili. Chápete? Ja som chcela pomôcť! Chcela som nasýtiť pár hladných krkov a oni do nás namiesto toho hádzali jablká. Vo vedlajšej osade nemali čo jesť a tu si páni "bohatí" vyhadzovali jablká do luftu. Teda nie do luftu. Do nás! Vtedy som bola taká nahnevaná. Jedého vo vagóne aj trafili :D .. konečne sa vlak pohol. Ja som im vyplazila jazyk, lebo som videla, že sa im minuli zásoby jabĺk a cítila som sa bezpečne. No vtedy utekala jedna čokoláda pod vlak a to obrovské prepestované jablko namierila rovno na mňa. Super. Krásny zážitok na Rumunsko. :) Ale k niečomu to bolo dobré. Videla som tie obrovské rozdiely medzi dvoma tvárami tejto drsnej krajiny.
                               Ahojte  nabudúce.

PREČO?

   Milé čitateľky! Určite skoro každý z vás, kto tento blog číta- hovorí si PREČO ho vytvorili? Veď na Slovensku je toľko blogeriek, na každom rohu sa nájde dievča, ktoré bloguje. A poviem vám, všetky sú ako barbiny zo škatulky. Iba ja, teda my dve sa snažíme byť akousi systémovou chybou vo výrobe...
   Založenie blogu bol náš spoločný nápad. (pesnička http://www.youtube.com/watch?v=vCYk9CRx0g8 ) Silvika sem pridáva svoje príspevky, do toho sa jej nechcem miešať. Ale ja. Ja som súhlasila s blogom aby som sama seba spoznávala. Prosím vás, pustite si ten link, dá to super atmosféru. Aby som vedela kto som. Píšem spontánne, čo ma napadne. A keď si to potom neskôr prečítam, sama nechápem čo alebo ako to zo mňa vyšlo. Je to zvláštne. Pripadám si ako kindervajíčko. Na vonok som taká, ako ma každý pozná. No vo vnútri vo mne drieme niečo zvláštne. Niečo, čo sama neviem definovať. A až teraz, keď som na strednej škole, keď spoznávam nových ľudí a okolitý svet, keď píšem tu na blogu zisťujem všetky tie nepoznané veci. Blog mi slúži ako osobný diár, ktorý si môžem hocikedy prelistovať. Keď mi je smutno, môžem sa zasmiať. Môžem si pripomenúť všetky pekné veci, zážitky. Chcem zažiť ten pocit, keď si tento denníček otvorím za niekoľko rokov a s údivom sa budem len usmievať nad mojimi vtedajšími názormi.
   Pre toto som vlastne začala písať. Vážne nechcem byť ako tie ostatné dievčatá, ktoré sem pridávajú tutoriali na make-up alebo na nechty. Sem-tam môžem aj spomínané tutoriali ako zo seba urobiť niekoho, kým nie sme. No nie vo veľkom počte. Samozrejme, že som si vedomá že to nebude najčítanejší "denníček" ako Momin blog. To je jasné :) Nemusí to čítať nikto. Ja to píšem pre seba. No keď sa nájde niekto ako JA, verím že to bude s radosťou čítať.
   Tu sa dokážem úplne odreagovať. Nebojím sa názorov druhých. Práve tu. Tu sa dokážem otvoriť naplno. Málo kto o mne vie, dokonca ani moji najbližší, že niekde v hmle mojich túžob a očakávaní je kniha. Áno. V budúcnosti chcem napísať 1 knihu. Tá kniha bude súpis môjho života. Všetkých mojich zážitkov, spomienok... Aby moje deti vedeli aká som. Aká som bola. Aby vedeli, že som snívala o tom ako pôjdem do Afriky. Ako precestujem celý svet a budem pomáhať ľuďom.
   Keď som bola malá, písala som si denníček.  :) Teraz si to po pár rokoch čítam. Poviem vám, je to sranda. Ale úplne sa čudujem, pretože na 7 ročné dievčatko to bolo dosť vyspelo napísané. Na konci denníčka som mala veľkými tlačenými písmenami napísané: "VERÍM, ŽE ZMENÍM SVET." v tom momente mi vyhrkli slzy lebo viem, že vtedy som pozerala jeden dokumentárny film o tom ako ľudia zabíjajú zvieratá pre kožu. Ako v somálsku robia malým dievčatkám obriesku. Na tak malé dievča toho bolo vtedy veľa. Zavrela som sa do izby a zapĺňala som posledné strany. No a tým mojim "citátom" som to ukončila.

                                                                       Ahojte!

INTERNET CLOTHING

   Bonne journée dear readers!
     Viem.. 2 jazyky miešať sa nepatrí ale pozerala som film "Zabite ju, je to francúzka!" či ako sa to volá a práve tam pozdravila :D Ten film je naprosto úžasný! A teraz mamina priniesla DVD "Denník Bridget Jonesovej" takže to "dear readers" mám odtiaľ. Tak to už je- som filmový maniak. A strašne rada rozprávam! V kuse.. ja som ako rapkáč. Preto, keď moja rodina chce aby som stíchla, pustia mi nejaký film a ja vydržím pri ňom sedieť hodiny. Samozrejme, že nie pri jednom :D Zase až taký maniak nie som. Aj keď o jednom by sa dalo polemizovať. :D (BRATZ- to je film môjho dospievajúceho obdobia..okolo 12-13 rokov haha :D )
     Som na facebooku a pozerám si rôzne stránky ako weheartit, tumblr.. strašne ma zaujala tá "retro móda" niektorých blogeriek alebo aj celkovo dievčat. Ešte aj keď sú na tých fotkách tie vintage efekty ako šum a jas :O Och ..to je dokonalé. Podkolienky, sukničky, tričká nad brucho.. kebyže som chudá ako oni, dám si ich aj ja. Sú ako z 90-tych rokov. A vy viete, že 90 roky milujem.

Tieto podkolienky! Sú úžasné! Videla som ich v zelenom s takými úžasnými "bagandžami" . Nechcem propagovať marihuanu a ani nič podobné. :DD Jednoducho sa mi to len páči.  

Tieto plavky! Ach 60´roky. Predstavte si ich na nejakej Miami beach alebo v LA. ( pesnička : http://www.youtube.com/watch?v=JaAWdljhD5o ) V LA, keď ste na ulici mohli stretnúť tie úžasné herčky ako napríklad Elizabeth Taylor :) keď sme už pri nej, bola neskutočne krásna! Mohli ste ju vidieť vo filme Kleopatra alebo Skrotenie zlej ženy. 

Toto je HRIECH! Ach. neviem čo k tomu dodať. Jednoducho nádhera. (aspoň pre mňa) Jednoduché ale pri tom zložité. Monochromatické ale pri tom pestré. Nudné ale pri tom zaujímavé :) 

 Raz som na ulici videla jedno dievča oblečené podobne ako na obrázku. Neviem prečo ale začala som plakať a vzápätí smiať :D Asi od prekvapenia alebo šťastia, že existujú ľudia s podobnými myšlienkovými pochodmi ako ja. Sama neviem. Ale v každom prípade je to super (outfit)

Ružova suknička, s dušou baletky + potrhaná denimová vesta s dušou divokého Billa. Úžasná kombinácia, ktorú krásne doladia "lenonky" s 50 rokov. Pastva pre oči :) 

V poslednom čase sa dosť začali nosiť saká. Ja sama ich vlastním asi 7 :D Milujem ich. Je to taký elegantno- street štýl. Tu je obyčajné modré sako krásne zladené s kockovými legínami. Hnedý retro batôžtek dáva tomuto prestrojeniu správny šmrnc. 

Aby ste ma trošku viac spoznali po tvári :D 

Gate z vysokým pásom, roztrhanými vačkami, popísaným zadkom. To všetko je v móde. V anglicku majú mladý teenegery také heslo "ČÍM ŠIALENEJŠIE SI OBLEČENÁ A ČÍM NAJMENEJ LADÍŠ- TÝM SI NAJŠTÝLOVEJŠIA" a vážne je to pravda. :D Pásiky vodorovne, pásiky zvislo a k tomu srdiečka so slnečnicami :) Úžas! Obdivujem tých ľudí, že majú odvahu si to dať. :) 

Z dešného večera je to odo mňa všetko. Teším sa na vás zase nabudúce :)   Au revoir !

MY FAVOURITES

   Ahojte :) keďže som v škole a už hodinu čakám na moju hodinu, rozhodla som sa, že napíšem príspevok. Okolo mňa je hluk, lebo spolužiaci pozerajú tie úžasné videjká na 9GAG a ja sa kochám tým úžasným slniečkom, ktoré konečne vyšlo! Je ako na jar :) A musím uznať, že mi dosť zlepšilo náladu.. a je tu ďalšia vec. Vyvolávala som dnes film a prvý raz mi vyšiel! :) ..dnešok je super.  Dokonca som ráno išla oblečená len v mikine a bolo mi teplo. Silvia mi nadávala či nechcem mať v budúcnosti deti ale bola som jednoducho nadšená z toho počasia. Včera celý deň pršalo a dnes slnko. Vy z toho nie ste nadšení? :)

   My favourites    Chcela by som spomenúť "veci" ktoré mám najradšej na svete. Samozrejme že najradšej na svete mám svoju rodinu ale to sa teraz nepočíta :D .. ono moja rodina je taká neobyčajná rodinka. My sme všetci sarkastickí a stále si zo seba uťahujeme :D To mám na našich najradšej. A smutné je to, že som si to začala uvedomovať až teraz, keď som v Bratislave hodinu a pol od nich. :) ..takže začnem!

   1.vec,  ktorú milujem je fotografovanie a kreslenie. Zbožňujem to! Robím to najradšej zo všetkých mojich koníčkov. Fotím čiernobielu-reportážnu fotografiu, ktorá ma napĺňa ako nič :3 + nejaké tie knihy ako napríklad Verneovky (najradšej mám Maják na konci sveta) alebo Bronteovú :)

(jedna z mojich čierno-bielych fotografií)

Ďalej milujem HUDBU! Hudba je moja spása. Hlavne kapely ako Iron Maiden, Pink Floyd, Queen. 3 rozličné kapely, 3 rozličné žánre a 1 spoločné. GENIALITA! Pri Iron Maiden sa vždy vybláznim ako na koncertoch. :) A splnila som si môj veľký sen-koncert Iron Maiden! Bolo to niečo neskutočné vidieť tíchto bohov naživo. Pink Floyd je kapela, ktorá ma vždy prenesie do akejsi inez dymenzie. Majú dokonalé melancholické pesničky ako High Hopes, Blue Sky, Sorrow.. milujem ich! To je slabé slovo..Bez nich nedokážem prežiť deň!Geniálne sa pri nich tvorí a sústredí na prácu. Mám od nich skoro všetky albumy vrátane THE WALL. A Queen..? Proste klasika. Freddie a Brian sú úplne úžasní. 

A ešte mám rada menej známe kapely ako Papermaps, Funerel Suits, Chet Faker..rada počúvam Vana Morrisona- Autumn Song, Lanu del Rey, ktorá je momentálne veľmi preslávená hlavne u mladých ľudí. Od nej mám najradšel Video Games a Dark Paradise. ..jednoducho taký gitarovo retro starý štýl.

   Ešte raz spomínané knihy. Ono vždy sa hovorí že knihy vás vtiahnu do deja úplne dokonale. U mňa to v každom prípade nie je.. teda myslím tým to, že nie každá kniha mi sadne. Aby ma kniha zaujala, musí mať vážne hlboký význam. Ja som šialené dievča a potrebujem niečo taktiež šialené. Stále čítam encyklopédia a normálne knižky ako nejaké novely/romány sem-tam. Ako som hovorila Jules Verne je úplne dokonalý. Cesta do stredu Zeme, 20 000 míľ pod morom..úžasné niečo. Zbožňujem knihu Safari pod Kilimandžárom od Vágnera. Bronteová a jej Jana Eyrová. :) Raz,keď som bola v Leedsy navštívila som najväčšiu knižnicu v meste. Viete, tie staré obrovské tehlové budovy, čierny nábytok a 6 podlaží plné kníh :O Strávila som tam celý deň :) 

Čokoláda! Čokoláda! Čokoláda! V krátkosti moja droga spolu so zmrzlinou. Keď som bola v zahraničí,  v starbuckse som presedela väčšinu môjho času :D uff.. vážne ju milujem. Hlavne bielu a horúcu. Vždy keď prší, si dám šálku čokolády so šlahačkou, púšťam si klavírnu hudbu a sledujem tie pretekajúce sa kvapky na okne. Ako zo starých čias :) 

Filmy. Kde bolo, tam bolo. Bola jedna Disney krajina alebo ešte lepšia 20th century fox. Filmy neskutočne lúbim :) Lúbim je hlúpe slovo.. musím vymyslieť niečo lepšie. Zbožňujem, milujem, lúbim..dokopy mi to dáva slovo asi len zmilúbim. (haha) Hriešny tanec, Pomáda, Keith, Raňajky u Tiffaniho... ach. Prajem si byť v tých filmoch. Prežívať to. 

RANDOM

     Pekný podvečer (pre nás). Penička na začiatok http://www.youtube.com/watch?v=uPy5igZJnVw :) Chet Faker :33 Zdraví vás Silvika a Peťa. Ach povieme vám, sme strašne nahnevané. Naša vychovávateľka nás obvinila z toho, že hádžeme po chodníkoch pomaranče!!! Ja (Peťa) by som v živote nič také neurobila! Ja! JA! JA taká samaritánka, čo bezdomovcom dáva všetko zvyšné jedlo!! JA!! a ešte k tomu na izbe mám iba mandarínky a GREPY!! no a Silvia, ktorá ich vyjeda mne, ich tiež nebude rozbíjať o chodník ako vajíčka!! A ešte pri tom to nebolo pod našim oknom!!!! Taká nespravodlivosť. musíme sa odreagovať pri čokoláde a nejakom romantickom filme ..alebo večernej joge.
    Dobre. Hnevu stačilo. Doteraz boli príspevky o veciach, ktoré sa dejú v našom okolí. Teda.. ach :) červenám sa. Narážam na fotky :D No ano :D nebudem to zdržiavať.. pridáme sem fotky našich bledých tvárí :DD

Dobrú noc vy naše muchy :)

RETRO

Hola hola škola volá a s ňou naše nie u každého obľúbený Retro lifestyle. (to o tej škole ma len tak napadlo, tak to moc neberte do úvahy :D) Ako už viete, vždy všetko rada začínam nejakou dobrou pesničkou a momentálne mi k tomuto príspevku o vintage štýle prišla na rozum jedna z mojich najobľúbenejších pesničiek. http://www.youtube.com/watch?v=aGmAmJFUvzM  Je od The Doors, ktorých neskutočne milujem :)
Slovo "retro" samo o sebe nie je až tak zaujímavé. Niekto si povie "Ahá retro. Tie 70-80 roky, kedy svetu vládlo hippies, tráva a kvety". Iní si zase povedia "Raňajky o Tiffaniho, Niekto to rád horúce, Elizabeth Taylor či Twiggy" ..Viete ono to všetko nejak do seba zapadá. Všetko to má 2 strany mince. Keby bolo na mne, vrátila by som sa do tých 70 rokov, keď malo všetko väčší zmysel než dnes. (aspoň pre mňa) Napríklad taký Beethoven-žil v 18-19 storočí, kedy skoro kaźdý 5 človek bol hudobik či skladatel. Mozart, Chopin, Carl Orff. Pre nás sú to skvosty, no kedysi to ľudia brali za samozrejmosť. Dnes? Dnes už asi ťažko nájdeme druhého Vivaldiho, ktorý napíše dlhé skladby na 4 ročné obdobia. Dnes už ťažko nájdeme Mozarta alebo Chopina, ktorý napíše nocturne. Teraz si myslíte, že trošku odbáčam od témy. Ale mýlite sa. Píšem to kôli ľuďom, ktorý hovoria že niekedy to bolo o ničom. Neboli tablety, smartfóny, notebooky. Ľudia keď neičo chceli, museli sa osobne stretnúť-čo si myslím, že je super.
A tak isto aj  keď bola tá slávna éra Hippie, ľudia sa stretávali každý deň, rozprávali sa, húlili trávu a snívali o budúcnosti. Na druhom konci totho životného štýlu, chodievali ľudia do kina, chodili oblečení v čiernych kožených bundách, leteli na motorkách a tvorili akési "skupiny" podľa popularity.  http://www.youtube.com/watch?v=7oKPYe53h78 Mne to príde strašne krásne. Neviem si pomôcť ale niekedy sa neriešili také problémy ako dnes. Niekedy sa neriešilo to, že ste namiesto čierneho iPhonu dostali bieli alebo namiesto bieleho iPodu modrý. Niekedy sa neriešilo to, že nemáte vreckové 50 eur ale 45. Niekedy to bolo tak, že nemali skoro žiadne vreckové a bavili sa ako nikdy. Niekedy ľudia žili, akoby to bolo naposledy. To sa mi na tom páči, ten ich prístup k životu. No a móda a všetko ostatné..teraz sa to všetko vracia späť.

Chcem mať život ako z tých úžasných vintage rokov. :) Chcem aby sa mi stávali také podobné veci ako vo filmy Raňajky u Tiffaniho s Audrey, alebo apoň raz v živote chcem zažil hromadnú udalosť pri nejakom jazere, okolo ktorého budú stromy ovešané farebnými svetielkami a ľudia budú hrať na gitare. Chcem aby pre mňa prišiel chlapes von a povozil ma na kosačne. Aby mi priniesol plnú náruč pivoniek, no nie ruží. Pre mňa je to klišé.. to už radšej mrkvy. :) Ahojte zatial