GABRIELA

   Pauza. Zvláštne slovo. Pauza... ešte zvláštnejšie ako sa prejavuje. Ako ľudia rozmýšľajú, čo robia.. Dlho som nič nepísala. Čerpala som pauzu. Viete, nebolo o čom. Nič zvláštne sa nedialo. Nič sa nestalo. Všetko po starom. Drogy, alkohol, tráva. Nie, robím si srandu. Iba jedna vec je nová a to farba mojich vlasov. červená.
   Spomínam. Green Day-21 guns. Predsa sa len niečo stalo. Predsa sa len niečo udialo. Za tú dobu čerpanie nápadov a nových myšlienok som stretla 3 nových ľudí. Každý z nich je z iného súdku. Sú úplne odlišný. No aj napriek odlišnosti majú rovnaký pohľad na svet. Aj napriek ich osudu sú optimistickí a plní entuziazmu.
  Gabriela. Milá pani, ktorú som stretla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Niečo som si fotila do školy a zrazu bum. Sedela na lavičke a štrikovala. Veľmi vďačný objekt. To útle, skrčené stvorenie vyžarovalo zo seba také dobro. No keď som podišla bližšie, nemohla som si nevšimnúť skromné stekajúce slzy smútku. Sadla som si vedľa nej a pozdravila. Keď podvihla hlavu, premohol ma plač. Nedalo sa to skryť. Jednoducho nedalo. Keby ste videli tú pokoru v jej očiach. Najväčšia iskrička nádeje akú som kedy videla. Dúfam, že ich uvidím čoraz viac. Sú také hrejivé. Hrejivé ako šálka horúceho zázvorového čaju v zimných mesiacoch pri krbe. So suchom v ústach zo mňa vyhŕklo nesmelé "Dobrý deň"... obyčajné dobrý deň. Pre mňa obyčajné, pre ňu neobyčajné. Začala krútiť hlavou: toto nie je možné. To je len sen. ..čo? čo nie je možné? Čo je len sen?.. "Pani, vy ste totiž prvý človek, ktorý sa mi za 2 roky môjho putovania na ulici prihovoril"... verte či nie, vyrazilo mi to dych. To sa málo kedy stáva, že ostanem na takú dlhú chvíľu ticho. Sama seba som nespoznávala. Umlčala ma obyčajná pani. Po mojom odmlčaní sme sa dali do reči. Zdôverila sa mi s jej neľahkým osudom. Ale prečo? Prečo mi povedala o všetkom tom žiali a nenávisti, ktorý v sebe skrýva? Nikto nevie. Dúfam, že raz na to nájdem odpoveď. No jedno viem.. mala to ťažké. Roky útrapy a strachu.

CHANGEMENT

   Budík zazvoní presne o 8:00. Postupne otváram oči. Zamieria mi smerom na číru presklenú stenu. Postavím sa aby som odkryla biele šifónové záclony, ktoré siahajú až po zem. Po odokrytí lapám po dychu. Stojím tam pred tým veľkým obdĺžnikom, z ktorého mám na dlani tisíce mrakodrapov, Central Park a vychádzajúce Slnko. Ach. New York. Mesto snov. Čarovné mesto. (úsmev) Zo starého rádia si pustím Sinatru- New York. Ranná sprcha a každodenná dávka ovocia sú mojimi priateľmi, ktorí ma sprevádzajú až do chvíle, kým si nezasadnem za stôl v malej kaviarni pri Tiffany & Co. Prechádzam ulicami s najoptimickejším úsmevom, v tej chvíli, na svete. Vždy mi pridá do nálady nejaká maličkosť. Neustále sa teším z maličkostí. Dnes ráno som stretla staršieho slepého pána, ktorého som previedla prechodom a povedala som mu všetko, čo sa robí okolo neho. Aby si jednoducho vedel predstaviť život, ako plynie. Neskôr som uvidela dvoch mladých ľudí, ktorí sa mali neskutočne radi. No všetko to začalo tým krásnym prebudením.
   V kaviarni si dám moje najobľúbenejšie raňajky- horúca čokoláda, žltý melón a čokoládový koláč so šľahačkou na vrchu. Sadla som si pri okno a čítala Time. Boli tam samé denné veci plus nejaké to násilie. No mne to nemohlo nijak zničiť náladu. Dokonca ma to posilnilo. Po príjemne strávenej chvíli som vybehla von nabudená ešte väčšou energiou. Kráčam ulicami.. utekám. Mám v sebe plno elánu. Ani neviem prečo. Stretám nových a nových ľudí, ktorí sa len usmievajú. Je utorok a vtedy mám voľno. Tak sa iba potĺkam. Zrazu som zastavila pred svetoznámym obchodným centrom. Pred dvoma monumentálnymi mrakodrapmi. Stála som pred nimi a obdivovala architektov, ktorí navrhli niečo také. Na tú dobu to bola rarita. Pracovali tam moji rodičia, tak mi prišlo na um, že im urobím prekvapenie. V ten deň som ich uvidela naposledy...
   Dňa 11. septembra som prišla o všetko. Od vtedy žijem ďaleko od všetkého zla čo je na svete. Je zo mňa iný človek. Zmenila som si meno, môj doterajší život a ostala zatrpknutá na celý život.
                                                                               
 

HAIR and FACE CURE+ make-up

   Je streda, 6 hodín, škola za mnou. Som taká unavená. Viete, že neobľubujem takéto typy príspevkov, tak iba v krátkosti. Ukážem vám takú moju topku produktov z oboru vlasov a pleti.
   Keďže vlasy som si dala strihať naposledy minulý rok cez letné prázdniny, mám ich dosť zničené. Už som bola úplne v koncoch lebo mi nič nepomáhalo, keď som v dm-ke narazila na túto úžasnú masku GLISS KUR, oil nutritive.

Nemôžem si ju vynachváliť! Je vážne super. Končeky sa mi už konečne zacelili, takže nemusím trpieť strachom, že sa budem musieť ostrihať. Chcem mať dlhé vlasy a týmto spôsobom môžem. Nanášam si ju vždy na už vopred umyté vlasy šampónom. Nechám pôsobiť takú 1-2 minúty a umyjem studenou vodou. Vlasy sú potom hebké ako páperie, čo je u mňa dosť neobvyklé, pretože mám vlasy ako dróty. 

Ďalším favoritom je SYOSS, Shine-Sealing shampoo. Nekúpila som si ho kvôli značke ako poväčšina dievčat ale zase som potrebovala niečo na zničené vlasy a predavačka mi poradila práve toto. Čo som sa pýtala kamarátok, hovorili že im celkovo syoss značka nerobí dobre. A hlavne šapmóny- vysušujú im vlasy. Na môj veru som asi Alica v Krajine zázrakov, mne pomáha. Je vážne "liečiví". Vlasy sa mi ucelili. Čudujem sa tomu tak trochu, lebo je určený pre väčší lesk a nie proi lámavosti. Nech ke to už ako chce, je vážne dobrý. 

A je s keratínom takže také ďalšie + 

Tieto 2 vecičky používam stále dokola a som maximálne spokojná. Sem-tam si dám žihľavový šampón, ktorý podporuje rast vlasov..a to je všetko. No a jedna dobrá rada, snažte sa vaše vlasy čo najmenej umývať. 2-3 krát do týždňa a to studenou vodou. Je to ťažké lebo ja sama si vlasy "drhnem" každý deň. Tým sa vlastne naše vlasové tkanivo ničí, takže .. 

Ďalšia moja láska pochádza z trochu iného súdku. Voňavejšieho a trvácnejšieho.

Ach áno. To je môjho srdca šampión. Moja najmilovanejšia Chloé-LOVE. Hovorte si čo chcete, pre mňa je TOPka. Ako môžete vidieť, dosť sa to aj podpísalo. Mám ju už poloprázdnu. Je to nádherná pudrová vôňa, pre mňa vôbec nie je ťažká a ako povedal jeden chlapec zo školy: Je ju cítiť na kilometer. Vážne je krásna. Je to 50 ml a mám ju od Vianoc, takže mi dosť dlho vydržala. Odporúčam!!

Tvár. Ksicht. Face. Gesicht. Už asi druhý týždeň chodím bez make-upu. Úplne som ho vysadila. Tak isto aj špirálu, linku, tiene, všetko.. Sama neviem prečo. Je mi úplne fuk čo si ľudia o mne myslia. Moja tvár potrebovala kúpele a po toľkých rokoch si zaslúžila oddych vo forme #no#makeup# .Konštatujem, že táto obeta sa vyplatila. Tvár mám omnoho lepšiu. Viete ja vám poviem ako to je. Dostanete aké a hneď si začnete kydať na seba makeup v snahe zakryť póry. A to je ten problém. Zakrytie pórov. Tvár nedýcha a akné máte silnejšie ako pred používaním makeupu. Hovorím to z vlastnej skúsenosti. Preto už žiaden makeup. 

Môj terajší makeup je ľadová voda. 

Každé ráno si tvár vypláchnem ľadovou vodou, ktorá prekrví pleť. Večer si natrem tvár s antibiotikami-DUAC gel. Je to proti akné. Vážne pomáha ale nie je to najlepšia cesta, keďže sú to antibiotiká. A pomedzi to, počas dňa si dávam krém od NATURA HOUSE. Je to prírodná kozmetika, ktorá je vážne veľmi dobrá. 

No a dostala som sa k omietkam. Práve počúvam Green Day-Holiday. Tak sa cítim dobre :D Takže milé čitateľky, tu to máte. Ukážem vám tie hnusoby, ktoré mi zničili tvár maximálne. 

Nehovorím, že sú zlé. Odporučili mi ich viacerý ľudia. Sú dobré ale nie na tvár akú mám ja. Teraz, keď ju mám vyčistenú, môžem si dať každý z nich no je mi to ľúto. Normálne je mi ľúto kydať si na tvár maltu. Cítim sa ako keby som sa natrela s lojom. Fuj. Sem-tam si samozrejme dám, keď idem na nejakú slávnosť ale do školy sa mi vážne neoplatí ničiť si tvár. Hneď si ju zamozrejme vyčistím :D A na to používam ďalších pomocníkov, tento krát od MARY-KAY.

No  teraz sa idem učiť DVK. Majte sa. 

STREET

   Poslednou dobou sa cítim zvláštne. Sama to neviem popísať. Akoby som sa o niečo v mojom veku krátila. Akoby sa zo mňa vytratila všetká tá detskosť. Čím ďalej, tým som vážnejšia a vážnejšia. Druhý si to možno nevšímajú ale ja na sebe túto radikálnu zmenu pociťujem. A poviem vám, akosi sa mi to nepáči. Možno preto sa chodím pohlcovať do štrbín ulíc, v ktorých nevnímam nič len obraz orámovaný hľadáčikom...