RANDOM: júla 2014

Cheers! Rozmýšľala som dlho, dlho o čom by som napísala. Teraz to už definitívne viem. Napíšem vám niečo o mojich najobľúbenejších vintage hviezdičiek. Poviem vám zaujímavé fakty, o ktorých ste možno ešte nepočuli! ...

AUDREY HEPBURN

Raňajky u Tiffaniho, Prázdniny v Ríme, Šaráda, Ako ukradnúť Venušu... všetky tieto filmy sa nesú v podobnom duchu. V duchu krásnej Audrey, rodenej Audrey Kathleen Ruston. Mala holandské, belgické i britské korene. Keďže sa narodila v roku 1929, zažila krutú 2.svetovú vojnu. Podpísalo sa to aj na jej zdravotnom stave. Pôvodne chcela byť baletka, no jej výška a okolnosti tej doby nedovoľovali Audrey študovať na baletnej škole. Avšak neúspech sa stal pre ňu úspech. Všimli si ju najväčší filmoví režiséri tej doby a od roku 1948 sa začína objavovať na plátne. Neskôr, v jej staršom veku sa stala velvyslancom nadácie UNICEF. Mala cesty, hlavne do Somálska, kde pomáhala vyhladovaným deťom. Jej synovia v tom pokračujú naďalej. ..Bola tvrdá fajčiarka. Rok 1993 sa jej stal osudovým. Umrela na rakovinu slepého čreva. Pre mňa a aj pre všetkých priaznivcov je Audrey stále tu. Jej nestárnúca krása sa stala symbolom elegancie a pokory. Je no asi najväčšia módna ikona všetkých čias. Audrey Hepburn! Rest in peace...

TWIGGY

Twiggy. Krásne stvorenie. Útle, skoro chlapčenské. Twiggy pripomína malého chlapčeka z filmu Big Fish. Jej celé meno je Twiggy Lesley Lawson, rodená Hornby. Narodila sa v roku 1949, čiže je to už po 2.svetovej vojne. Je britskej národnosti. Bola modelka, herečka a speváčka. No najviac sa preslávila modelingom. Jej útla postava pripomínala anorexiu. Chudá figúra, veľké oči, dlhokánske riasy -výnimočný objekt. Preto sa v roku 1966 stala britskou tvárou roku a tak isto aj Britkou roku. Od roku 1967 začala cestovať (Japonsko, Francúzsko) a jej sláva sa šírila po celom svete. Objavovala sa na titulkách časopisov Vogue, Vanity Fair... Po úspešnom ukončení kariéry má Twiggy svoju vlastnú televíznu reality show, je poradkyňa pre rôzne modelingové agentúry a od roku 2012 začala spolupracovať s návrhármi značky M&S (Marks & Spencer).

No a toto sú moje 2 naj naj ikony. Samozrejme sú aj ďalšie ako Elizabeth Taylor, Grace Kelly, Sophia Loren a podobne..no tie ma až tak neinšpirujú ako Audrey a Twiggy...

Zdravím všetkých, krásny večer. Práve pred chvíľou sme dorazili (konečnee). Ubolená a s pluzgiermi na nohách sa vám pokúsim napísať/popísať dnešný deň. Dúfam, že zo mňa vypadne niečo zmysluplné, pretože po dneskajšku už nevládzem ani vnímať (nie to písať). No uvidíme!
Na začiatku prázdnin som bratovi sľúbila, že mu ukážem Bratislavu, mesto kde žijem počas školského roka. Slovo som dodržala. A dokonca sa k nám prikmotrila aj mama :D Takže je štvrtok, 8:00 ráno, mama behá po dome, stresuje. Ja si pekne sadnem na posteľ, zívnem si a poomaličky vstávam. Samozrejme Šimon ešte spí. Naplánovali sme si cestu autom a potom vlakom. Vlakom z dôvodu, že na vlaku bol len raz a aj to keď bol malý, takže si z toho nič nepamätá. Nasadli sme. Čakala nás 40 minútová cesta do Bratislavy na hlavnú stanicu. -Cífer-Báhoň-Šenkvice-Pezinok-Pezinok zastávka-Svätý Jur-Bratislava Rača-Bratislava Vinohrady-BRATISLAVA HLAVNÁ STANICA konečne.
Cestu by sme mali ale teraz čo? Kam pôjdeme? Slavín. Dobré riešenie. Tak sme sa z hlavnej stanice vybrali na Slavín. Peši :D Cítila som sa ako vodca! Cítila som sa dôležitá, lebo tu bývam a ukážem im všetko možné. A taký Slavín bude hračka! No ale nebola. Vyšlapali sme strmý chodník smerom nahor. Keď sme ho vyšli akosi sa mi zatemnilo v pamäti a nevedela som pokračovať. Rýchlo som to zahrala, že ich prevediem cez dlhšiu cestu aby videli viac uličiek, obrovské stavby a podobne. Prd! Houby uličky a krásne stavby! Zchátrané budovy plné divných ľudí, bludisko a serpentíny. Normálne som sa začala potiť. Čo teraz? Mám priznať porážku a povedať im, že nemám potuchy kde sme? Alebo mám pokračovať v mojom vynikajúcom prestrojení? Tak či onak, vybrala som si druhú možnosť. . . Konečne vyšlo slnko a uvidela som velkú cedulu-SLAVÍN. Celá natešená som skákala "tadeto, tadeto!" Znovu sme sa dostali na dobrú cestu. Takto to trvalo asi 10 minúť, keď zase nastali komplikácie. Predo mnou cesta a dve odbočky -vľavo-vpravo- No a teraz kam? Dofrasa! Dokelu! Zvolávala som všetkých svätých! Teraz ma už naozaj s prepáčením d*bne! Vtedy som priznala chybu. Porážka! Potupenie! Priznala som, že netuším kde sme :D Naštastie išla okolo mladá pani, ktorej som sa spýtala kade na ten pamätník, ktorý ma dnes tak strašne trestal a povedala mi cestu. Takže po zdĺhavej hodinovej ceste hore (ktorá mimochodom trvá 15 minút) sme dorazili na ten úžasný pamätník. haha. kopec srandy so mnou. Teraz vám ukážem nejaké fotky.

Nedospatý Šimon rád spáva aj postojačky.

Takže tu sa to všetko začalo. Na stanici v Trnave. Mama odparkovala auto a šupom na eskalátor pre lístky. Potom sme asi pol hodinu čakali na vlak.

Konečne sme sa dotrepali hore. Je tam krásne. A potom pomaly zasa dole. Samozrejme cesta dolu trvala len 15 minút, pretože sme išli po oficiálnej ceste.

No to by sme mali. Neskôr sme navštívili hrad, poobzerali mesto, prišli až k Eurovei.