Na začiatku prázdnin som bratovi sľúbila, že mu ukážem Bratislavu, mesto kde žijem počas školského roka. Slovo som dodržala. A dokonca sa k nám prikmotrila aj mama :D Takže je štvrtok, 8:00 ráno, mama behá po dome, stresuje. Ja si pekne sadnem na posteľ, zívnem si a poomaličky vstávam. Samozrejme Šimon ešte spí. Naplánovali sme si cestu autom a potom vlakom. Vlakom z dôvodu, že na vlaku bol len raz a aj to keď bol malý, takže si z toho nič nepamätá. Nasadli sme. Čakala nás 40 minútová cesta do Bratislavy na hlavnú stanicu. -Cífer-Báhoň-Šenkvice-Pezinok-Pezinok zastávka-Svätý Jur-Bratislava Rača-Bratislava Vinohrady-BRATISLAVA HLAVNÁ STANICA konečne.
Cestu by sme mali ale teraz čo? Kam pôjdeme? Slavín. Dobré riešenie. Tak sme sa z hlavnej stanice vybrali na Slavín. Peši :D Cítila som sa ako vodca! Cítila som sa dôležitá, lebo tu bývam a ukážem im všetko možné. A taký Slavín bude hračka! No ale nebola. Vyšlapali sme strmý chodník smerom nahor. Keď sme ho vyšli akosi sa mi zatemnilo v pamäti a nevedela som pokračovať. Rýchlo som to zahrala, že ich prevediem cez dlhšiu cestu aby videli viac uličiek, obrovské stavby a podobne. Prd! Houby uličky a krásne stavby! Zchátrané budovy plné divných ľudí, bludisko a serpentíny. Normálne som sa začala potiť. Čo teraz? Mám priznať porážku a povedať im, že nemám potuchy kde sme? Alebo mám pokračovať v mojom vynikajúcom prestrojení? Tak či onak, vybrala som si druhú možnosť. . . Konečne vyšlo slnko a uvidela som velkú cedulu-SLAVÍN. Celá natešená som skákala "tadeto, tadeto!" Znovu sme sa dostali na dobrú cestu. Takto to trvalo asi 10 minúť, keď zase nastali komplikácie. Predo mnou cesta a dve odbočky -vľavo-vpravo- No a teraz kam? Dofrasa! Dokelu! Zvolávala som všetkých svätých! Teraz ma už naozaj s prepáčením d*bne! Vtedy som priznala chybu. Porážka! Potupenie! Priznala som, že netuším kde sme :D Naštastie išla okolo mladá pani, ktorej som sa spýtala kade na ten pamätník, ktorý ma dnes tak strašne trestal a povedala mi cestu. Takže po zdĺhavej hodinovej ceste hore (ktorá mimochodom trvá 15 minút) sme dorazili na ten úžasný pamätník. haha. kopec srandy so mnou. Teraz vám ukážem nejaké fotky.
 |
| Nedospatý Šimon rád spáva aj postojačky. |
Takže tu sa to všetko začalo. Na stanici v Trnave. Mama odparkovala auto a šupom na eskalátor pre lístky. Potom sme asi pol hodinu čakali na vlak.
Konečne sme sa dotrepali hore. Je tam krásne. A potom pomaly zasa dole. Samozrejme cesta dolu trvala len 15 minút, pretože sme išli po oficiálnej ceste.
No to by sme mali. Neskôr sme navštívili hrad, poobzerali mesto, prišli až k Eurovei.
 |
| Museli sme ísť aj do obchodu so suvenírmi, of course ! |
 |
| No a tu môžete vidieť Šimona so svojim suvenírom. Áno ľudia, je to prak! Lebo to je také typické slovenské! |
 |
| Ten názov milujem! <33 |
 |
| A takéto krásne náušničky mi mamina kúpila. |
Posledné minúty v Bratislave. A hybaj to na hlavnú stanicu. Peši!
 |
| Šimona dnešný deň načisto zmoril. Až tak, že sa vyzul a lahol cez 4 sedadlá. Ľudia si mysleli svoje. |
No a západom slnka sme ukončili výlet. Majte sa :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára