CHANGEMENT

   Budík zazvoní presne o 8:00. Postupne otváram oči. Zamieria mi smerom na číru presklenú stenu. Postavím sa aby som odkryla biele šifónové záclony, ktoré siahajú až po zem. Po odokrytí lapám po dychu. Stojím tam pred tým veľkým obdĺžnikom, z ktorého mám na dlani tisíce mrakodrapov, Central Park a vychádzajúce Slnko. Ach. New York. Mesto snov. Čarovné mesto. (úsmev) Zo starého rádia si pustím Sinatru- New York. Ranná sprcha a každodenná dávka ovocia sú mojimi priateľmi, ktorí ma sprevádzajú až do chvíle, kým si nezasadnem za stôl v malej kaviarni pri Tiffany & Co. Prechádzam ulicami s najoptimickejším úsmevom, v tej chvíli, na svete. Vždy mi pridá do nálady nejaká maličkosť. Neustále sa teším z maličkostí. Dnes ráno som stretla staršieho slepého pána, ktorého som previedla prechodom a povedala som mu všetko, čo sa robí okolo neho. Aby si jednoducho vedel predstaviť život, ako plynie. Neskôr som uvidela dvoch mladých ľudí, ktorí sa mali neskutočne radi. No všetko to začalo tým krásnym prebudením.
   V kaviarni si dám moje najobľúbenejšie raňajky- horúca čokoláda, žltý melón a čokoládový koláč so šľahačkou na vrchu. Sadla som si pri okno a čítala Time. Boli tam samé denné veci plus nejaké to násilie. No mne to nemohlo nijak zničiť náladu. Dokonca ma to posilnilo. Po príjemne strávenej chvíli som vybehla von nabudená ešte väčšou energiou. Kráčam ulicami.. utekám. Mám v sebe plno elánu. Ani neviem prečo. Stretám nových a nových ľudí, ktorí sa len usmievajú. Je utorok a vtedy mám voľno. Tak sa iba potĺkam. Zrazu som zastavila pred svetoznámym obchodným centrom. Pred dvoma monumentálnymi mrakodrapmi. Stála som pred nimi a obdivovala architektov, ktorí navrhli niečo také. Na tú dobu to bola rarita. Pracovali tam moji rodičia, tak mi prišlo na um, že im urobím prekvapenie. V ten deň som ich uvidela naposledy...
   Dňa 11. septembra som prišla o všetko. Od vtedy žijem ďaleko od všetkého zla čo je na svete. Je zo mňa iný človek. Zmenila som si meno, môj doterajší život a ostala zatrpknutá na celý život.