PRÍSPEVOK

   Ahojte! Máme piatok, deň na ktorý sa teší každý študent. A nie len študent. Stále som na lyžovačke. Pred chvíľou som sa zobudila a povedala som si, že keď som sa včera tak rozpísala, napíšem aj dnes niečo. Teraz vážne píšem bez rozmyslenia. Čiže to znamená, že nemám žiadnu rozmyslenú tému, ktorú budem obkecávať. V televízory práve beží Futurama. Čo ja viem. Futuramu mám rada. Vždy sa pri tom nasmejem. Niektorí ľudia tomu hovoria „strata času“. V podstate to strata času je. Ako pre koho. V Anglicku sa konajú niekoľko krát ročne seriálové maratóny a jeden z maratónov sa nesie v duchu Futuramy. V kine sa zídu nadšenci budúcnosti a hurá do pozerania od prvého dielu. Ja som sa osobne zúčastnila maratónu s názvom „The Simpsons“ . Áno. Ďalšia rozprávka na ktorej fičím. Ale vlastne ono to nie je rozprávka ako taká. Pôvodne to mala byť rozprávka pre dospelých. 

Pfú. Ešte že som toto všetko písala do wordu. Dala som si menšiu pauzu- práve som prišla zo svahu. Dnes to bolo super ako včera. Už som si aj zapamätala ako sa to stredisko volá. Krušetnica. Celkom dobrý svah, musím uznať. Len to bolo trošku zodraté a ľadové. Ale inak super. Ako som si tak robila oblúčiky po zjazdovke, ruplo mi v jabĺčku. Musela som zastaviť lebo by to asi dopadlo ako moja včerajšia posledná jazda. Jazda na blate.  Zajtra sa vraciame domov a v nedelu večer zase nasadnem na vlak- smer Bratislava. Na môj milovaný intrák. Dúfam, že tam pôjde aj Silvia, lebo nechcem byť zase na celej bunke sama. Minule som tam tak bola. Sama na celej bunke. Ľahla som si do postele a zrazu niečo začalo šuchotať pod mojou posteľou. Úplne som bola vystrašená, pretože pred spánkom som pozerala „V zajatí démonov“ a myslela som si že nejaký ten démon je aj pod mojou postelou..haha. Ja som priaznivec hororov. O tom by vám Silvika mohla rozprávať. Teda vlastne nemohla. Ona je na to moc lenivá J Aj teraz, príspevky tu píšem iba ja. No aby som jej nekrivdila, prvý sme napísali „spoločne“ . Nie. Ona má pokazený notebook, ale keď jej ho opravia, bude sa naplno venovať blogovaniu ako takému. Kde som to skončila? ..aha. No tak som zasvietila malú lampu a svietila pod postel. Nič tam nebolo. Tak som išla zase spať. Po chvíli to isté šuchotanie. Neskôr sa k tomu pridalo zvláštne „zavíjanie“, ktoré smerovalo zo záchoda. Celú noc som mala tajomný koncert, pri ktorom som mala zimomriavky. Poriadne som ani nespala. Na druhý deň už konečne prišli moje spolubývajúce- Silvika a Dianka. Počuli to isté. Začali sa smiať. Zistili, že to nie sú démoni a ani nič podobné. Iba myšky. Teda vtedy sme si mysleli, že je tam iba jedna myš. Pokrstili sme ju menom Eliška. Myška Eliška. Ani neviem prečo ma napadlo meno Eliška. Len tak to zo mňa vyhŕklo. To zavíjanie bol plač záchodu. Tiekol nám záchod. Celú noc. Ráno sme myškám nachystali prekvapenie v podobe lepu J Čo bolo potom? Zalepili sa. Chúďatká. A ten záchod tečie doteraz. A ani wifi tam nie je bohvie aká. Musím sa posťažovať. Len dúfam, že si to vychovávateľky neprečítajú lebo ma vykážu z internátu :D čo vám ešte poviem?... hmm práve kreslím. Buda Spencera. On je super. S tatinkom pozerávame filmy s ním. Najradšej máme „Keď sa nahneváme, budeme zlí“ . No a ďalší taký film, ktorý zbožňujeme je Strihoruký Edward od Tima Burtona. Je to vážne perfektný film. Vtedy na Západe, Winnetou ..zlaté klasiky. A samozrejme naša srdcovka Iron Maiden! Boli sme aj spolu na koncerte. Tato oprášil starú riflovú bundu, v ktorej prelietal mládí  no a samozrejme niekoľko koncertov. Ach taká som zmorená. Už to radšej ukončím lebo by som už len trepala dve na tri. Aj doteraz to nebolo nič moc. Strielala som od brucha. Majte sa nabudúce.