Niekedy má človek
chuť, vyrozprávať sa celému svetu. Niekedy je rád, že naň nikto neupne pohľad.
Tak je to aj so mnou. Niekedy chcem napísať na papier všetky moje pocity a niekedy
nemám náladu sa rozprávať s vlastnou mamou. Moja diagnóza je náladovosť.
Niekedy tak a niekedy tak. Prišla som na to, že nech je mi ako chce, vždy
musím nejakým spôsobom výjsť v ústrety s druhými ľuďmi. Nie sa im
podmaniť. To nie. Bože chráň! ..ale nájsť si nejakú cestu aspoň k očnému kontaktu...
Vonku nastalo šero
sprevádzané hlučnými zvonivými kvapkami dažďa. Keď sa lepšie započúvam, počujem
symfóniu. Kvapky, ktoré tvrdo búchajú na strechu hrajú basové tóny. Kvapky,
ktoré jemne padajú na vonkajšiu parapetu okna hrajú melodické C. Ach. Tá
príroda stvorila tie najdokonalejšie živle. Voda.
Som sama na izbe. Je
tu tma. Jediný zdroj svetla je žiarenie z monitoru. Silvia odišla o deň
skôr a Diana (ďalšia spolubývajúca) sa od pondelka ani len neukázala. Po
pravici mám ovocný čaj. Jeho hrejivosť vyrovnáva teploty medzi chladným
vzduchom z otvoreného okna a horúcim čajom. Je vynikajúco dochutený. Tatino
ma učil.4 lyžičky cukru a 4 lyžičky citróna. Dokonalá rovnováha v chutiach.
Sladká a kyslá. Kto by povedal, že tak veľa cukru a tak veľa citrónu
pokope bude chutiť tak chutne. Základ je vždy rovnováha. Či je to už čaj alebo
chlieb. Aj v našej sfére funguje rovnováha. Teda aspoň fungovala, kým
nenastalo temné obdobie. Kým pár organizmov nevyslovilo slovo „nadradenosť“.
Nič s tým neurobíme. Raz to už bolo povedané. Čas sa vrátiť späť nedá. Tak
ako aj naše činy. Preto si vždy dobre rozmyslite čo urobíte ešte pred tým, než
to vykonáte.
Práve prišiel Matej
a už dupká nohami.. tak ja končím. Prajem krásny večer plný symfonických,
zvonivých kvapiek. Aaa aby som nezabudla. Dnes som sa prihlásila do žurnalistického
spolku našej školy. Prvý rok budú vydávať noviny ŠÚV. Tak držte palce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára