Afrika 3

   Vyšla  z Boeingu 737. Z neho viedol tunel do letiska, takže nemohla vidieť vonkajšie okolie. Prešla tunelom a od africkej zeme ju delil len eskalátor. Dlhý. Nastúpila naň. Bol taký dlhý. Myslela si, že nikdy neskončí. Konečne sa blížila ku koncu. Spolu s koncom schodov sa približovali slnečné lúče. Podobali sa plížiacim sa hadom. No bez jedu. S láskou a pokorou. Obrovská kupola letiska, v ovzduší prach a do toho slnečné lúče. Nikto nevie aký je to pocit, pokým to na vlastné oči nezažije. Je to pocit neopísateľný. Je to vzácny moment. Ľahko rozplynuteľný. Krehký. Krehký ako pierko. No o to si ho viac užívala.
   Eskalátor skončil. Zobrala kufor a prešla cez vstupnú bránu do ríše Therabitia. Prvým krokom, prvým nadýchnutím, prvým uprením na horizont sa v nej niečo prelomilo. Prelomilo sa puto s jej rodnou krajinou. Akoby bol toto jej domov. Kde sa narodila, kde vyrastala, kde žila. . .
   Hlavou zamierila ku oblohe, kde letelo stovky tropických vtákov. Za touto bránou bol úplne iný svet ako pred ňou. Divoká príroda. Gigantické baobaby, žirafy, slony, plameniaky.. Západ slnka aký zažila tu, ešte nikde nevidela. Ani z obrázkov ani z fotiek. Vtedy cítila niečo zvláštne. Rodili sa jej podivné myšlienky. Niekde nastal zlom. Usmievala sa. Lapala po dychu. Plakala. Ale to všetko od akéhosi zvláštneho slova "šťastie".
   Pozoruhodný okamih jej života. Veľmi pozoruhodný. Západom slnka nastal v krajine iný život. Zvieratá sa vydávali na lov. Ľudia sa skrývali. Tam, kde bola ona-v srdci Kene, život plynul inak. Čas sa zastavil na tisíce rokov. Bola ďaleko od ľudí. Od civilizácie. Bola tam, kde si vždy priala. . . Východom slnka sa zrodil nový život. Západom zaspal pod hviezdou oblohou. Východom sa zase zrodil a západom zaspal. Takto to tam ide. Takto to tam je. Pozoruhodné. Vážne pozoruhodné.

                                                                                                        -CHAPTER 3-