Stránky

sobota 4. októbra 2014

SOMETIMES WE ARE HAPPY

   Zajtra to bude týždeň, čo som napísala pesimistický príspevok. Od vtedy sa toho udialo veľa. Chcete vedieť čo? Čítajte ďalej a dozviete sa.

   Nedeľa

   Ráno, 8 hodín. Slnečné lúče sa predierajú cez malé škárky bielej čipkovanej záclony, dlhej až po zem. Babička má tieto záclony po celom dome. Milujem ich. Keď som bola malá, vždy som sa do nich motala. Bola som ako na zámku. Fascinovali ma. Ako dieťa som si neuvedomovala, že je to záclona. V tom obyčajnom kúsku látky som videla snehovú krajinu. Útočisko pred svetom dospelých. Vtedy som to tak cítila. No listy začali opadávať a kvety znovu rozkvitať.
   Naraňajkovala som sa- čaj a ovocie. Deň sa pomaly vláčil ako mačacie klbko. Potom som dostala geniálny nápad! Pôjdem sa bicyklovať a pri tom fotiť nejaké veci do školy. Bolo príjemne teplo. Ak ste niekto videli film Prázdniny v Ríme, viete si to predstaviť. Vyšlapala som strmú lúku a ľahla si na horizont. Vtedy som moju bicyklu pomenovala Blue-sky. Asi pre to, že nebo bolo nízko haha a jej škála modrastých odtieňov vábila ako modrá cucu vata.
   Keď som mala celý zadok mokrý od trávy, rozhodla som sa pre návrat domov. Nasadla som na Blue-sky, pustila nahlas THe house of rising sun a letela ako strela. Myši sa uhýňali mojim kolesám, košík na kormáne skákal v rytme vetra a ja som s pravou rukou akože pridávala plyn. Dokonca som aj vrndžala ako motorka. Keď som sa dostala na asfaltovú cestu, ruky aj nohy sa mi klepali ako keby som 10 rokov cvičila box. Potrebovala som sa vyblázniť.




       Potom nadišiel večer

   Pondelok

   4:30, vstávam na autobus a následne vlak do Bratislavy. Nechce sa mi chodiť v nedeľu poobede, tak chodím ráno. Prvé 2 hodiny vyzerám akoby ma prešiel parný vlak ale potom sa nabijem energiou na celý deň. Spolužiaci by vám mohli o tom rozprávať. Dnes máme odbor, takže celý deň budem zavretá v ateliéri. Čo je úplne super. Som tam zavretá, nikto mi do ničoho nekybicuje a robím to čo chcem. To, čo ma baví. Milujem ŠUPKU! Tá škola je najúžasnejšia stredná škola na svete. Aj keď ide dole vodou. Pomaly. Sú sam neskutoční profesori a úžasní ľudia. Fotím.Fotím. Fotím. Na Rawko. Raw+B. haha. Po škole sa trepem s kufrom na intrák. Autobusy sú neskutočne preplnené, lebo každý ide zo školy/roboty domov. Ja som tam večne v kúte ukrčená a čakám kým mi niekto praští so školskou taškou. Veď čo. Každý pozerá len na seba. Každý si stráži len to svoje. Ale keď vy niečo niekomu urobíte, hneď je zle. Celý tento systém je zlý! ..nebudem sa nad tým pozastavovať, lebo takí ľudia z vás dokážu vysať toľko enegrie, že si ani neviete predstaviť.
   Tmavá chodba internátu, predo mnou sú veľké biele dreve, v ruke držím kufor a pot mi steká po čele ako Gejzír v Herľanoch. Vonku bolo neskutočne teplo a vláčiť ten ťažký kufor dá poriadne zabrať. Konečnee na izbe! Otvorím dvere a hodím rybičku na posteľ. Ááá, tá úľava.
   Neskôr prišla aj Silvika a pozerali sme do večera Gossip Girl. Letíme na tom ako splašené. Už sme si začali hovoriť S a B haha. Milujeme Chucka. Forever.




   ... ostatné dni boli podobne ako tie pred tým.    xoxo ur Gossip girl.

                    Zatiaľ sa majte.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára