Čo si predstavujete pod pojmom Daily routine? Myslím si, že u každého je to inak. U mňa je to priebeh môjho dňa. Teda nie tak celkom. Ja nemám každodennú rutinu. Každý deň je iný. Nie je to tak, že vstanem o 6 ráno, umyjem si zuby, pôjdem do školy unudená na smrť, v škole sedím a meditujem aby už bol koniec a potom prídem zase domov, osprchujem sa a zaľahnem. Nie. Tak to nie je. Snažím sa prežívať každý deň inak. Ráno vstanem a potom sa vydám na púť. Nepoznanú púť. Vydávam sa za dobrodružstvom. Nikto nevie čo sa stane dopredu. A ako už viete, na náhody neverím. Jednoducho neexistujú. Verím na osud. Teda na knihu. Poviete si –knihu-? Áno knihu. Knihu, v ktorej je všetko spísané. Budúcnosť. Ja si ju moc neplánujem. Teda aspoň takú blízku. Nechám to na osud. Všetko. Preto som každé ráno tak nadšená. Teším sa a zároveň som zvedavá čo sa za ten jedinučký deň stane. Môže sa stať hocičo. Dobré ale zároveň aj zlé veci. No a čo! To k životu predsa patrí. Človek sa musí naučiť vyrovnávať s vecami. Aj keď niektoré sa dajú ťažko prekúsnuť. Treba to nechať plávať. Aspoň podľa mňa. Po čase sa to vykryštalizuje. Obdivujem ľudí, ktorí vedia veci riešiť s toľkým pokojom. Kľudom. Na mne je práve táto vec pokladaná za mínus. Neviem riešiť veci. Jednoducho neviem. No dúfam, že sa naučím. Síce nemám už veľa času, no ja dúfam, že práve on ma to naučí. Dúfam, že pri plynutí času sa toho naučím viac, než za tých 16 rokov života.
Trochu som sa
odklonila od témy dnešného „príbehu“. Ani neviem prečo. Príbehu. Keď si to tak
zoberiete, každý si píšeme svoj príbeh. Teraz som sa pousmiala. Usmievam sa od
ucha k uchu. V tejto chvíli som strašne šťastná. Nevšímam si svet
okolo mňa, vnímam iba moju myseľ. A pomaly zaspávam pri monitori, takže sa
mi mihajú sny. Teda niečo také. Oči mi klipkajú, no myseľ je spojená s fantáziou
mojej bujnej predstavivosti. Sny. Sny je ako kino pre chudobných. Neplatí sa
tam vstupné. Môžete tak nahliadnuť kedy len chcete. Film si môžete vybrať taktiež.
A . . . a keď sa posnažíte, bude z toho krásna skutočnosť. Sny si
môžeme pretvárať podľa vlastných predstáv. Preto rada snívam. Haha. Snívam. . .
Dosť o snívaní. Mala som písať o mojom každodennom dobrodružstve a nakoniec
to prešlo do kapitoly menom Osud, neskôr Sny. Vážne už ani neviem čo píšem.
Trepem len tak z brucha. Povedala som si, že si ľahnem do postele, notebook položím na kolená
a budem spisovateľka. Haha. Povedala som, raz napíšem knihu. A nebude
to hocijaká kniha. Bude to most do dimenzie medzi svetom a ľudstvom.
Kniha, ktorá zaujme aj človeka, ktorý iba lúšti krížovky. Ktorý si pozerá
knižky s obrázkami, kde je minimum textu. Silné slová, že. To preto, lebo
práve počúvam pesničku Two steps from Hell. Teda z toho filmu. No veď viete,
tá s huslami, čelom a tak .. Ach. Zajtra do školy. No pred tým musím
ísť rýchlo vyzdvihnúť fotky, na ktoré som dnes zabudla. Teším sa. Teším sa na
každý deň. Teším sa na každé ráno, na každé popoludnie, večer.. teším sa stále.
Prajem krásny večer.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára