RANDOM: vacances en Angleterre

Predo mnou nie je nič. Nič len voda a za chrbtom útesy Francúzskej riviéry. Veľa vody. Pripomína mi spenené mlieko, ktoré sa vylialo pod trajektom. Je hlučná a tajomná. Hlboká a široká. So zavretými očami si vychutnávam ten šum a operu čajok. Čajky sa prebúdzajú s východom Slnka. Vlastne na mori sa všetko prebúdza s východom slnka. Aj ja. Pomaly otváram oči a pred mojimi očami sa mihajú siluety bielych kociek. Sme bližšie a bližšie. Kocky boli najprv rozmazané, no teraz ich vidím jasne. Žiadne kocky, žiadne kvádre. Útesy. Biele Doverské útesy! Čarokrásne Doverské útesy! Pri vychádzajúcom Slnku, sprevádzanom jeho teplými prenikavými lúčmi to tvorilo až dojímavú scenériu. Áno! KONEČNE! Sme na území Veľkej Británie, spojeného kráľovstva. Zelené lúky, biele útesy, tehlové domčeky, červená farba, ticho, ruch. . . jednoduchá definícia tohto krásneho kraja.

So vzrušením vystúpim z trajektu a náš autobus vyráža smer Paignton. Je to v celku dlhá cesta ale už TO, že som v Anglicku mi dodáva také vzrušenie a adrenalín, že mi cesta ubehne pomerne rýchlo. Ako si tak jazdíme po šťavnatých zatrávnených kopčekoch, ktoré sú okúzlujúce, spomedzi stromov zazrem kamene. Viete, len tak kamene. haha Nie. Popri ceste si len tak vylihuje Stonehenge. Krásny kromlech, ktorého obľúčujú davy ľudí. Na tak malom kúsku Zeme, toľký ruch. Toľké nadšenie! Ako som sa tak zahľadela do flóry Veľkej Británie, ani som si neuvedomila, že predo mnou stojí veľká biela tabuľa s názvom Paignton. . . počkajte. Paignton? Ten Paignton? Ach! Bože môj, veď my sme TU! Áno. bol to ten Paignton. Autobus zastavil na nejakom "parkovisku", ktoré sa skôr podobalo na križovatku. Spustil sa strašný lejak a my sme mali ísť do Zoo. Aj sme išli. Nič zaujímavé sa tam nestalo, až na to, že sme premokli ako špongia. Jednoducho zoologická... opice, opice a opice. Sem-tam krokodíl a tak. Hovorím, nič moc. NIEČO, nás ešte len čakalo. A to niečo, bolo zoznámenie s našimi hostiteľskými rodinami. Rodinami, u ktorých sme mali bývať. Teraz sme zastavili na skutočnom parkovisku a s napätím sme vyčkávali kedy si nás zoberú. Mňa a moju kamarátku Natálku si brali medzi poslednými. Teda ak mám povedať pravdu, bral si nás taxi. Čierny, malý model autíčka. . . buďte pre mňa za mňa aj farebný, len nás majte radi a dávajte nám jesť! to som si pomyslela, než nám zastavil pred domom našej "rodiny". Zatrúbil. Z dverí vyšla malá Číňanka, ktorá mi merala asi po prsia. Zakričala "HI GIRLS!"

Povedzme si na rovinu, bolo to milé. No čo z toho, keď ona zase zaliezla do domu, vonku pršalo, priam lialo ako z krhly a my sme tam stáli ako zmoknuté kuriatka. Prestupovali sme z nohy na nohu a nevedeli čo ďalej. Nakoniec sme sa asi po 10 minútach opovážili vstúpiť do domu. A potom to už išlo PRIAM ako po masle.

Videli sme kus sveta. Obrovské akvárium pripomínajúce sklenenú guľu, krásne vresoviská plné megalitov a divých poníkov, staré mestečká a dedinky s pochmúrnou upršanou atmosférou, prímorskú kultúru i kopčeky ako zo slávnej rozprávky Teletubbies. Skrátka nádhera! Najkrajšia vec na tých upršaných dňoch v Británii je tá, že vždy po daždi výjde Slnko. A keď to Slnko výjde, všetko je tak čarokrásne. Kvapky dažďa sa odrážajú na slnečných lúčoch a vzniká farebná pelerína zvaná dúha. Po daždi táto krajina vyzerá ako malé ľadové kráľovstvo posiate diamantami.

Posledný deň, ktorý som mala stráviť v Anglicku sa konal v Londýne. Londýne? ANO! Londýn! ACH! To je miesto, do ktorého sa chce ísť snáď pozrieť každý. Prečo? Neviem. Teda viem. Viem môj dôvod. A to je asi tento: Má krásnu atmosféru. Takú zvláštnu. Prevláda tam červená, modrá, oranžová a čierna farba. Ranný ruch, pripomínajúci štebot kolibríkov, lemuje ulice. Spolu s prvými lúčami Slnka pomaly ožívajú. Rybie trhy sa napĺňajú, kaviarne začínajú vo veľkom variť kávu, ktorá rozvoniava Londýnom a pekárne vypekajú najrozličnejšie dobroty. Horúca čokoláda, muffin, výhľad na Temžu a v ruke macík Mr. Beana. A ano! Zabudla som. K tomu patrí ešte šľahačka a marshmallow. No a ešte už otrepané Slno. -Tomu sa hovorí dokonalá podívaná

Neviem prečo ale fascinuje ma Mr. Bean. Zbožňujem ho. Je v ňom zachytený tipický anglikánsky život, honosnosť a mestký ruch.